Malokarpatská horská klasika, made by Cyklovláčik. Celodenná cyklotúra bez možnosti zablúdenia a s možnosťami škálovania hore aj dole.
Moja najobľúbenejšia cyklotúra v Malých Karpatoch je z Plaveckého Podhradia do Lozorna cez kopce. Nápad na túto trasu vznikol v máji 2017 a môže za to vláčik Záhoráčik. Tento turistický spoj má zaradený cyklovagón. Tak som naložil bike a zaviezol sa z Lozorna na konečnú do Plaveckého Podhradia. Odtiaľ som podnikol prvú prieskumnú jazdu smerom domov.
Prvýkrát som túto trasu išiel 8. mája 2017 - trvalo mi to 6:24 hodín a celkovo to bolo 2.144 výškových metrov. Odvtedy som trasu absolvoval dva-trikrát ročne a postupne ju vyladil na cca 1.450 výškových metrov, dĺžka 60 km ostáva. Je krásna, odporúčam cyklistom jemne nadpriemerne zdatným fyzicky aj psychicky. Bike odporúčam plne odpružený horský. Aj keď ja jazdím na hardtaile Specialized Epic s kolesami 29. S deťmi by som to nešiel, ani na e-bikoch. Väčšinou som išiel sám, keď nepočítam náhodných spolujazdcov z vlaku a manželku Moniku, ktorá absolvovala 1,5 trasy 😘
Ešte info k Záhoráčiku 🚂 Je to letný turistický spoj. V aktuálnej koronovej sezóne 2020 bol spustený neskôr a premáva od 4.7. do 15.9.2020 vždy cez víkend a sviatky. Na oficiálnej stránke dopravcu stále píšu, že je zrušený 🙈 Dobré ale je, že tento rok zmenili trasu celkom logicky - vyráža z bratislavskej Hlavnej stanice o 8:21, v Lamači je o 8:30, v Lozorne o 9:07 a potom končí v Pl. Podhradí o 9:43.
Foto: Vláčik Záhoráčik v Lozorne
Cyklotrasa Celkovo má trasa niekoľko výhod. Po prvé, vedie krásnou prírodou Malých Karpát, kde sa striedajú výhľady. Trasa je zároveň dostatočne v tieni lesov, čo v lete cyklista pri telesnej námahe ocení. Vody je po ceste dostatok. Po druhé, nie je sa kde stratiť. Na mnohých miestach sa dá zísť dole a počkať na vláčik na večernej ceste naspäť. Určite treba mať v mobile nainštalovanú offline veziu mapy.cz, zídu sa aj keď cestu poznáte. Po tretie, Karpaty majú hustú sieť lesných ciest. Umožňuje to kombinovať rôzne varianty trasy. Pri každom novom tripe nejakú časť trasy “doladím”.
Tu je moja aktuálna top verzia trasy vyladená s cieľom minimalizovať cestnú premávku, asfaltové úseky a extrémne stúpania. Rozdelené na 6 úsekov:
1. etapa “nalaďovacia” - z Podhradia na Mon Repos za 1 hodinu (10 km)
Väčšina cyklistov (teda všetci okrem mňa) ide po hlavnej ceste do Pl. Mikuláša. Ja sa ale zásadne vyhýbam premávke na hlavnej ceste. Preto po vystúpení z vláčika idem do “centra” Podhradia k cintorínu, kde začínam hneď prvé zahriavacie stúpanie hore lúkou. Po 20 minútach som vysoko nad dedinou na modrej turistickej značke. Pokračujem po nej smerom na Sedlo Báborská. Tam je prvá križovatka ciest. Dá sa ísť buď ďalej po modrej prudko hore na Báborskú. Tam treba prudkým stúpaním vytlačiť bike cca 200 výškových metrov. Odmenou sú krásne výhľady na Záhorie a skalnaté útvary Plaveckého krasu. Išiel som tadiaľ dvakrát a dosť. Radšej v Sedle Báborská odbočím doľava po žltej smerom na Plavecký Mikuláš. Treba ísť pomaly a neminúť miesto, kde sa žltá odpája z lesnej cesty ostro doprava. Pokračuje popod Jeleniu horu - výhľady na Holú horu a Plavecký Mikuláš. V Mikuláši sa treba napojiť na zelenú hore Mokrou dolinou. Stúpanie po asfalte cca 3 km po Mon Repos.
Foto: alej na vjazde do Plaveckého Podhradia
2. etapa “pekná” - Sklená huta za ďalšiu hodinu (19 km)
Po prestávke na Mon Repos pokračujem po červenej magistrále Cesty hrdinov SNP, pričom miestami z nej zídem na lepšie zjazdnú paralelnú cestu pre cyklistov. Prídem tak na Amonovu lúku - tam som okolo 11:00 a väčšinou je lúka a táborisko obsadené campermi, ktorí tam prežívajú od minulého večera 🙈 Pokračujem po červenej na Sedlo Uhliská. Cestou sa jemne odkloním po vrstevnici popod Klokoč. Kto chce, môže ísť po červenej hore. Znovu sa stretneme na Sedle Uhliská. Tam malá prestávka a pokračovanie doľava po modrej smerom na Sklenú hutu, kde je tradičná križovatka trás a prestávka. Vždy tam niekoho stretnem. V rámci oddychu sa dá preštudovať obsiahla nástenka o Huncokároch, ktorí tam žili veľa rokov. Ja som to ešte nikdy nedočítal do konca…
Foto: nástanka o Huncokároch - dá sa pri nej dobre vydýchať pri výšľape na Sklenú hutu
3. etapa “šikovná” - Čermák (31 km)
Zo Sklenej huty pokračujem po cyklotrase 8213 smerom na Sološnicu. V snahe vyhnúť sa prudkému stúpaniu na modrej turistickej som našiel alternatívu po lesnej ceste. Na túto skratku som mimoriadne hrdý:
Potom sa znova napojím na modrú a pokračujem popri obore na Sedlo Skalka. Do obory zásadne nejazdím😊 Poľovníci to nemajú radi. Ani zvieratká. Zo Skalky sa dá pokračovať po červenej. Išiel som to dvakrát - prvý aj posledný 😊. Cestou sú krásne Taricove skaly, ktoré sú mierny horolezecký terén. Znamená to, že bike som niesol na pleci sa veľkého úžasu ostatných turistov. Zato je odtiaľ pekne vidieť Vysokú. Ale je to slabá náplasť. Takže na Sedle Skalka opúšťam červenú magistrálu a pokračujem po cyklotrase smerom na Panský dom. Potom na Hubalovej sa znova napojím na červenú a pokračujem na Čermák - kultové miesto bratislavských camperov 🙈. Pauza po troch hodinách jazdy. Treba načerpať psychické sily pred nastávajúcou etapou po Babu. Foto: Skalnatá, dole vidieť cestičku, ktorá vedie traverzom okolo nej.
4. etapa “hrozná” - Pezinská Baba za 3:40 hod a 40 km
Vidina zaslúženého obeda na Pezinskej Babe ma sprevádza najhorším úsekom trasy. Totiž z Čermáka po Babu treba absolvovať Skalnatú - buď traverzom po hroznej makadanovej ceste s tiahlym stúpaním alebo po červenej cez vrchol - tam ale treba bike tlačiť ultra strmákom hore. Fakt neviem čo je lepšie, ale chodím traverzom. Tam tiež je záverečný kúsok pred Sedlom Javorina, kde niekedy tlačím, niekedy vládzem vyšliapať na zúfalcovi. Zo sedla pokračujem po červenej, z ktorej odbočím pred Čmelkom doprava po traverze naspäť na cyklotrasu a po makadame dorazím vytrasený na Babu. Tam je nová talianska pizzeria, kde diavola s pivom urobí svoje. Objednávam okolo 13:30.
Foto: Zaslúžené občerstvenie na Pezinskej Babe - talianska reštika Doma na Babe
5. etapa “grand finále” - na Košarisko za ďalšiu hodinu
Z Baby nasleduje krásny úsek po Košarisko nad Lozornom - najskôr po červenej magistrále a na Kozí chrbát odbočím doprava na zelenú priamo do Zapadnutý kút na Košarisku. Foto: križovatka trás na Kozí Chrbát. Niekoľko verzií, ako sa dostať na Košarisko, prípadne pokračovať do Bratislavy, atď.
6. etapa “post finale”
Cestu z Košariska domov ďalej odpisovať nebudem. Hlavné je stihnúť to ešte za vidna. Každý sa vyberie svojím smerom. Všade je odtiaľ blízko - Biely kríž, Pezinok, Lozorno, Stupava…
GPX a mapa je dostupná TU.
Foto: celá mapa trasy z hiking.sk
